+421 948 065 776 info@twisk.sk

Zlatý štandard

Zlatý štandard bol záväzok účastníckych krajín zafixovať svoje domáce meny voči určitému množstvu zlata. Národná mena
a iné formy peňazí (bankové vklady a bankovky) sa za určitú pevnú čiastku voľne zamieňali za zlato.

Zlatý štandard nebol vytvorený, ale skôr vznikol zo všeobecného prijatia zlata ako využiteľnej meny. Skutočnosť, že zlato stratilo najmenej zo svojej hodnoty v čase zohrala dôležitú úlohu pri prijímaní zlatého štandardu.

Cesta k prijatiu takzvaného klasického zlatého štandardu sa začala v Anglicku v roku 1717, keď sa zlatá minca "guinea" stanovila na 21 strieborných mincí "šilingov", na základe správy vypracovanej Isaacom Newtonom. Tento nízky pomer spôsobil, že ľudia masívne vymieňali zlato za striebro. Od tohto roku vo Veľkej Británii nahradil zlatý štandard bimetalizmus (alebo doznievajúci strieborný štandard).

Postupne bolo v Anglicku držanie striebra ako zákonného platidla obmedzené, kým úplne nezaniklo. Na konci 18. a začiatku
19. storočia Bank of England postupne prevzala úlohu vydavateľa bankoviek. Počas krízy za napoleonských vojen ale banka nebola schopná pokryť všetky vydané bankovky zlatom a tak tento štandard takmer úplne zanikol. Nakoniec bol tzv. čistý zlatý štandard opäť prijatý zákonom v roku 1821 a v roku 1844 boli bankovky Bank of England jediným zákonným platidlom.

V USA bol zlatý štandard prijatý v roku 1834 v pomere 20,67 USD za uncu (zachoval sa až do roku 1933), avšak až do roku 1876 sa zachoval bimetalizmus. Oficiálne bol americký zlatý štandard prijatý v roku 1900.

Pri zmene na zlatý štandard mnohé európske krajiny zmenili názvy svojich mien na "koruny", čo odlišovalo ich pôvodnú väzbu
na striebro (Dánsko, Švédsko, Rakúsko-Uhorsko).

Počas prvej svetovej vojny viedli vojenské výdavky k upusteniu od zlata tak, aby vojenské mocnosti mohli pokryť svoje rastúce náklady zvýšenou tlačou bankoviek. Po skončení prvej svetovej vojny sa väčšina krajín pokúsila vrátiť k zlatému štandardu tým,
že prijala takzvaný štandard zlatého zliatku, a to aj napriek nárastu ceny zlata a inflácie.

Nemecko, Francúzsko, Československá republika a ďalšie krajiny prijali zlatý štandard v rokoch 1924 - 1926. Jedinou krajinou, ktorá
v tom čase neopustila zlatý štandard, boli Spojené štáty americké.

Nasledovalo krátke obdobie hospodárskeho rastu, ktoré nahradila hospodárska kríza na začiatku 30. rokov minulého storočia. Mnohé krajiny znova od zlata upustili, buď z dôvodu ekonomickej neudržateľnosti, alebo z dôvodu sťaženia zahraničného obchodu.

Najviac zasiahnutá krajina - USA - opustila zlatý štandard v roku 1933 a devalvovala menu na 35 USD za trójsku uncu (táto cena trvala až do roku 1971). Zvyšok západného sveta opustil tento štandard v roku 1936.

V roku 1944 sa stretli svetové mocnosti na konferencii v Bretton Woods, kde bola založená Medzinárodná banka pre obnovu
a rozvoj
(IBRD) a Medzinárodný menový fond (MMF). Cieľom konferencie bolo vytvoriť stabilný menový systém, ktorý by čerpal prospech zo zlatého štandardu, ale neniesol jeho riziká. Ďalším cieľom bolo pomôcť Európe, ktorá bola zasiahnutá vojnou.
V dôsledku toho bol dolár krytý zlatom a ostatné meny boli spojené s dolárom za fixné ceny. Unca zlata bola stanovená na cenu
35 USD.

Avšak vlády USA postupne produkovali viac papierových peňazí, než by zodpovedalo tomuto kurzu, kvôli zvýšeným výdavkom, napríklad počas vojny vo Vietname. Ostatné krajiny, najmä Francúzsko, reagovali dopytom po výmene dolárov za kov,
čo znamenalo, že USA o svoje menové zlato prichádzali. Nakoniec sa prezident Nixon rozhodol v roku 1971 opustiť zlatú kotvu.
Od tej doby zlato stratilo takmer všetko jeho predchádzajúce využitie ako prostriedku výmeny a posledné štáty od krytia zlatom upustili v roku 1978.

Rýchly kontakt

Školenie Ako INVESTOVAŤ DO ZLATA zdarma

Rozmýšľate nad vašimi úsporami a uvažujete
o investovaní do zlata, striebra alebo platiny? Predtým, ako sa rozhodnete a stretnete sa s akýmkoľvek obchodníkom, získajte komplexné informácie o tom, čo investícia do drahých kovov obnáša. Od akej čiastky a akou formou je investícia do zlata vhodná. Ako by malo investičné zlato vyzerať a na čo si dať pri jeho kúpe pozor. Ponúkame školenie vo vašich regiónoch. Školenie nemá predajný charakter - tovar tu nie je objednávaný ani predávaný. Môžete sa prihlásiť pomocou formulára.

Zistiť viac

PREČO INVESTOVAŤ DO ZLATA

Existuje mnoho dôvodov na investovanie do zlata,
ale tým hlavným je ochrániť peniaze pred infláciou.
Zlato a jeho konvertibilná hodnota sa za posledných sto rokov nezmenili. Pred sto rokmi ste kúpili najluxusnejšie auto tej doby za kilogram zlata - dnes je to úplne totožné. Zatiaľ čo peniaze strácajú svoju cenu v dôsledku inflácie a hospodárskych fluktuácií, zlato zostáva pevné. Avšak vždy, keď ho potrebujete premieňať na hotovosť, je to otázka jedného dňa. Potrebujete viac informácií? 

Zistiť viac